SPŠT Bardejov

Mesto Bardejov

Na sútoku rieky Topľa a potoka Lukavica vzniklo sídlisko, v ktorom sa zastavovali obchodníci z juhu, Kelti i Rimania na ceste do Poľska, Haliče i Kyjevskej Rusi. Celé stáročia viedla touto krajinou významná obchodná cesta od Čierneho k Baltickému moru.

Bardejov V deviatom storočí patrilo toto územie do rozsiahlej stredoeurópskej ríše Veľká Morava, v druhej polovici jedenásteho storočia bolo včlenené do mnohonárodnostného Uhorského kráľovstva a koncom dvanásteho storočia spoluvytváralo samostatný správny útvar Šariš. Prvý raz sa sídlisko s názvom Bardoujev spomína v zázname ipatijevského kronikára roku 1241. Ipatijevský kronikár zaznamenal cestu haličského kniežaťa Daniela z napadnutého Uhorska cez Bardejov domov v Ipatijevskom letopise: „ide izo Ougor vo Ljachy na Bardoujev i pride vo Soudomir“.

Z kráľovskej osady sa počas štrnásteho storočia vyvinulo mesto, ktorému kráľ Karol Róbert roku 1320 udelil rozsiahle privilégiá. Oslobodenie od daní a poplatkov, existujúci trh a neskôr aj právo konať na deň sv. Egídia osemdňový výročný jarmok umožnili jeho onomický a sídelný rozvoj. Roku 1352 nariadil kráľ Ľudovít 1. opevniť mesto hradbovým múrom a baštami. Roku 1365 zvýšil súdne právomoci richtára hrdelným právom a roku 1376 povýšil Bardejov na slobodné kráľovské mesto.

Opevnenie mesta V listine Ľudovíta I. sa Bardejov spomína ako opevnené mesto s vežami a rozľahlým trhovým námestím. Veľké trhové námestie obklopené meštianskymi domami uzatváral na severnej strane farský Kostol sv. Egídia a v strede námestia stál objekt tržnice.Od polovice štrnásteho storočia pribúdali meštianske domy aj mimo námestia.Predmestia sa rozširovali pozdĺž obchodných komunikácií. V druhej polovici štrnásteho storočia stál už kamenný hradbový múr po celom obvode mesta. Múr s troma mestskými bránami spevňovalo niekoľko bášt otvorených mestu. Obranyschopnosť tohto jednoduchého fortifikačného systému umocňovala vodná priekopa.

Radnica Radnicu začal stavať roku 1505 Majster Alexander. Postavil prízemie, ale mestská rada sa už roku 1507 dohodla s Majstrom Alexiom, aby v duchu nastupujúcej renesancie zhotovil okná, portály a na južnej strane radnice pristaval renesančný arkier. Radnicu dostaval až Majster Ján z Prešova, a to roku 1509. Položil korunnú rímsu so 118 plastikami, vytiahol vysoké neskorogotické štíty a obohatil ich o maliarsku a sochársku výzdobu. Skvostný arkier zaklenul rebrami v podobe sukovitých konárov. Na vrchol južného štítu dal postaviť sochu rytiera Rolanda ako symbol kráľovských výsad.

Bazilika sv. Egídia a radnica Farský Kostol sv. Egídia dominuje malebnému mestu už sedem storočí. Stojí pravdepodobne na mieste bývalého kláštorného kostola cistercistov spomínaného v listine kráľa Bela IV. z roku 1247. V osemdesiatych rokoch štrnásteho storočia sa začala prestavba farského kostola na trojloďovú baziliku, trvala až do dvadsiatych rokov pätnásteho storočia. Do roku 1464 postavil bardejovský kamenár Mikuláš svätyňu, sakristiu a nad ňou Kaplnku sv. Kataríny, nazývanú oratórium kráľa Mateja. V osemdesiatych rokoch pätnásteho storočia pristaval bardejovský staviteľ Urban nad hlavným vchodom Kaplnku Veroniky Magerovej a Kaplnku sv. Ondreja.

Interiér kostola s jedenástimi pôvodnými gotickými oltármi patrí k najcennejším v Európe.Majstrovské diela vytvorili zväčša neznámi rezbári v rokoch 1400-1520. V stredoveku sa o oltáre starali jednotlivé cechy. Hlavný neogotický oltár vytvorili v sochárskej dielni Morica Holzla v 19. st.

Latinská škola Mestská latinská škola v Bardejove mohla existovať už v 14. storočí. Svedčia o tom zápisy študentov z Bardejova v matrikách Karlovej univerzity v rokoch 1367-1420. Roku 1538 vznikla evanjelická Humanistická škola, na ktorej bol rektorom bardejovský rodák Leonard Stöckel. Zanikla roku 1775. Na južnej fasáde sa zachovalo datovanie ERECTA ANNO 1538, na rímse ANNO DOMINI 1612, kamenný mestský znak a z konca 18. storočia nástenná maľba Panny Márie s Ježiškom. Objekt klasicisticky prestavali v rokoch 1841 a 1879.

Oficiálna stránka: www.bardejov.sk